Ak ešte na jar 2013 minister školstva Čaplovič sľuboval navýšenie prostriedkov do vedy a výskumu, navrhované škrty pre Slovenskú akadémiu vied budú znamenať opak. Možno pre väčšinu Slovákov je Slovenská akadémia vied rovnako neznáma inštitúcia ako Matica Slovenská, no výrazné škrty sa nedotknú len projektov. Utiahnutie finančného kohútika bude znamenať prepúšťanie a podľa odhadov môže ísť o stovky ľudí. Hoci vláda neustále tvrdí, že jej prioritou je zachovanie pracovných miest.
V rovnakej pozícii sú aj obce a mestá. Vláda im jednoducho určila pravidlá, toľko a toľko musíte ušetriť, inak Vám vezmeme časť podielových daní. Vládu nezaujíma, že mnohé malé obce existujú bez verejného osvetlenia, tráva rastie po kolená a starosta zároveň funguje ako pracovník aktivačných prác. Vládne čísla sú posvätné.
Len škoda, že podobne striktne sa svojich čísiel nedrží aj samotná vláda a jednotlivé ministerstvá. Namiesto toho, aby sa zastavili predražené a nezmyselné tendre, vláda radšej pristúpi k superdividendám a bankovým daniam. Je potešiteľné, že vláda chce navonok šetriť na bohatých, to je na veľkých firmách a bankách, ale koniec koncov sa to vráti ako bumerang aj tak nám všetkým. Či už v podobe nezamestnanosti alebo vyšších bankových poplatkov. Vláda nesiaha na svoje výdavky, alebo to robí iba pro forma.
Príkladom je vyčlenenie vyše milióna eur na opravu troch vládnych ubytovacích zariadení, v Trenčianskych Tepliciach, v Starom Smokovci a v Banskej Bystrici. Áno sú to tie zariadenia, ktoré spolu s ďalšími šiestimi chcela bývalá vláda predať, lebo v roku 2011 vyprodukovali stratu okolo milióna eur. Terajšia vláda si ich ponechala a práve v čase, keď hľadá každý cent, si ide vládne vilky veselo rekonštruovať. Chápem, že každé ministerstvo, či väčší úrad má ubytovacie kapacity pre svojich zamestnancov. Ale je potrebné mať 9 zariadení, ktoré sú stratové a práve v čase, keď je verejný dlh najvyšší, sa nájdu peniaze na ich opravu? Hoci nikto vlastne nevie, na aký účel všetky vládne vilky slúžia a koľko stoja daňových poplatníkov.
Ako sa má potom na tento "špás" vlády pozerať starosta malej obce, ktorý musí šetriť na papieri do tlačiarne, obliecť si monterky a pokosiť trávnik, lebo nemá na mzdy pre ostatných zamestnancov, či človek, ktorý dostane výpoveď len preto, že vláda nevie šetriť na sebe, ale na "ostatných"? Nech to ktokoľvek nazve demagógiou, či bezduchým vykrikovaním, je to proste realita. Naša vláda vie len rozprávať o šetrení. Keby neboli stanovené pravidlá o verejnom dlhu a deficite, tak by sa míňalo ešte viac "štýlovejšie". Lebo hladné krky sponzorov je potrebné pravidelne kŕmiť.