A čo ma fascinuje? Médiá sa pokúsili polemizovať, že Gašparovič mohol odvolať Macejkovú. V žiadnom prípade. Odvolať človeka, ktorý de facto rozhoduje o Gašparovičovom brutálnom omyle menom Čentéš, kryje mu chrbát a naopak drží Čentéša mimo hry neprichádza do úvahy. A že slovo zákon v prezidentskom paláci už dlho nič neznamená a že ani nevedia, aký je význam toho slova, je jasné z vyjadrenia Trubača. Podľa neho nie je zákonný dôvod na odvolanie Macejkovej. Zákonný dôvod? No je to práve pani Macejková, ktorá postupovala podľa hviezd alebo tarotových kariet a nie podľa súčasného zákona, keď spis o Čentéšovi už dopredu pridelila sudcovi, ktorý bol vyňatý z rozhodovania.
Rovnako ma fascinuje, že prezident prostredníctvom svojho hovorcu hrdo vyhlásil, že nie je inej cesty ako to, že nikdy, ale úplne nikdy v žiadnom čase nevymenuje Čentéša za generálneho prokurátora. To akoby si dal prezident jednu po papuli. Koľko že to mesiacov hral divadelko pre médiami a občanmi, že čaká na rozhodnutie Ústavného súdu a potom rozhodne o vymenovaní Čentéša? Až teraz, keď už je na okraji celej hry s názvom generálny prokurátor, prišiel Gašparovič s priznaním.
Aj preto ma dokáže Gašparovič a celá jeho prezidentská suita fascinovať. Veľa rečí, veľa sľubov, aj nejaké to trestné oznámenie, keď sa útočí na prezidenta a napokon sa vždy prizná k tomu, o čom už celé Slovensko dávno vie. Raz sa možno dočkáme aj priznania od prezidenta, že bol prezidentom iba jednej strany, že bol predsedom parlamentu v čase, keď sa rozkrádalo Slovensko. Nemožno zabudnúť, že Gašparovič je vždy nalepený na jednom silnom jedincovi. Najprv to bol Mečiar, teraz je to Fico. Ale našťastie politický dôchodok je blízko.