Gašparovič, aj Klaus sú zvláštne figúrky v rámci slovenskej a českej politickej scény. Obaja vedia pritiahnuť pozornosť médií a často je to práve kvôli ich neohrabanému správaniu. Klaus sa vyznamenal tým, ako si rád odkladá do vrecká perá a Gašparovič....no to je udalostí na niekoľko strán. Zamotať sa vo vlastných vyjadreniach, to by si mal Gašparovič priam patentovať. Jeho preklepy mien sa stali hitom, vysvetľovanie poľovačiek je tiež kapitola sama o sebe a teraz aj tie štátne vyznamenania. Naša prezidentská kancelária zrejme necítila potrebu vyznamenať Klausa pri jeho poslednej návšteve Slovenska. To by bolo v poriadku. Má na to legitímne právo. No vyhlásiť pred novinármi, že si vyznamenania nebudú udelovať, aby nedali zámienku na zosmiešňovanie a napokon si ich aj tak udelia, je tragikomické. Nakoniec sa predsa len zosmiešnili. Ale prím hrá opäť náš pán prezident.
Kým on vyhlásil, že o vyznamenaní Klausa neuvažuje, Klaus sa minulý piatok rozhodol udeliť Gašparovičovi české štátne vyznamenanie. A tak musel Gašparovič hasiť situáciu a o pár hodín na to vyšla do éteru spáva, že aj Klaus dostane slovenské štátne vyznamenanie. No neviem naozaj, či trápnejšie by bolo, keby vyznamenanie dostal len náš prezident, ale aspoň by si stál za slovom alebo je trápnejšia tá situácia, do ktorej ho vystavil Klaus a Gašparovič musel svoje stanovisko urýchlene zmeniť. Pripomíname mi to také detské : keď ty mi dáš koláčik, aj ja ti ho dám.
Ale veď pravda je taká, že to nebol posledný Gašparovičov prešľap hodný cirkusu (bohužiaľ) a obom starým ujom netreba tie brošne, čo dostanú, závidieť. Veď za tie roky, čo nás bavili, si to zaslúžia. Nech odpočívajú v pokoji.