Učitelia združený okolo Ondeka najskôr spravili veľké bububu, štrajk trval dva, tri dni a bol prerušený. Na začiatku nechceli počuť o ničom inom ako o 10 percentách. Zrazu po pár dňoch v slepej viere pristali na rokovanie a do éteru začali samotní odborári šíriť správy, že im postačia aj nižšie percentá. Práve tam si školské odbory prehrali svoj štrajk. Ustúpili a ukázali svoju slabosť pred vládou. Darmo už budú teraz žiadať 10 percent a nič iné, toto nie je trh, raz ustúpili a už nie sú hodní ďalej rokovať. Ondeka by mali samotní učitelia hnať na šibenicu a zvoliť si nové vedenie.
Nové školské odbory, ktoré vznikli ako protiváha k tzv. ondekovcom, sú síce omnoho radikálnejšie, ale učitelia nebudú nikdy úspešní, ak sa nezjednotia, lebo vláda nebude rokovať raz s jednými a potom s druhými. Mali si zobrať príklad od lekárov a vydierať. Inak sa v tejto krajine s vládou nedá vyjednávať, aj keď učitelia nemajú také možnosti ako lekári.
Vláda je teraz na koni a dobre využíva rozboroje vo vnútri odborov. Čísla, ktoré hádže Kažimír sú presne tou zbraňou, ktorá má získať na svoju stranu nestrannú verejnosť, teda aj mňa. Poukázať na vysoké platy učiteľov a znevážiť ich tak pred zvyškom národa. No ministerstvo financií používa také čísla, že aj sprostý by musel zistiť, že je to len trápne divadielko. Štatistika upravená podľa vlastných potrieb.
Nezávidím učiteľom. Sú v situácii, keď budú vyzerať buď ako hlupáci a porazení alebo ako víťazi. No najskôr si musia spraviť poriadok u seba doma a vymeniť figúrky, lebo tie na čele začínajú púšťať perie a približovať sa viac vláde ako učiteľom.