reklama

Ani Švajčiarsko, ani Česká republika

Na Silvestra roku 1992 som mal síce iba sedem rokov, ale pamätám si ako som sedel s rodičmi pred televíznou obrazovkou a sledoval veľkolepé oslavy. Hodiny odbíjali posledné minúty, nejakí páni rečnili na námestí, na balkónoch, zvony odbíjali polnoc a potom veľký ohňostroj, hymna. Vtedy som si ešte neuvedomoval, že som bol svedkom vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Preto si ani nepamätám veľkohubé vyjadrenia vtedajšej politickej elity, ale aj vďaka mojim rodičom som si postupne zapamätal jednu dôležitú vetu z tej slávnej noci. Budeme tu mať Švajčiarsko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Denník SME prišiel vo víkendovej prílohe so sériou článkou známych osobností, ako vidia oni rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov, nakoľko práve si pripomíname 20 rokov od vzniku ústavy Slovenskej republiky a onedlho príde aj výročie 20 rokov našej mladej republiky. Nielen Švajčiarsko sa vtedy sľubovalo, sľubovalo sa aj to, že keď sme sa konečne zbavili jarma bratov Čechov, čoskoro ich dobehneme, ale aj predbehneme. Nedávna štúdia síce ukazuje, že ich naozaj dobiehame, ale treba si otvorene povedať, že ostalo iba pri sľuboch, ani Švajčiarsko tu nemáme, ani sme nedobehli našich západných susedov. Ale je to prirodzené, také niečo nie je možné za 20 rokov, prirodzenosti sa vymykali vtedajšie sľuby politikov. Dôvod, prečo stále zaostávame za Európou, ale aj za Českou republikou, tkvie v oveľa dávnejších časoch ako je obdobie studenej vojny a socializmu u nás.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvýkrát sme v spoločnom útvare s Čechmi, aj keď viac menej s Moravou, boli v období Veľkomoravskej ríše, potom prišlo dlhé obdobie Uhorského kráľovstva, ktorého súčasťou sme sa stali, kým Česi mali svoje vlastné kráľovstvo. Po vzniku rozsiahlej Habsburgskej monarchie sa do nej začlenilo aj Uhorsko, ale aj Čechy. Vývoj oboch častí ale bol odlišný. Kým v 18. a 19. storočí priemyselný rozkvet zasiahol aj Čechy, Slovensko ako súčasť Uhorska, ktoré malo výraznú autonómiu v rámci Habsburgskej monarchie najmä po roku 1867, bolo iba poľnohospodárskou krajinou, kde priemysel zasiahol len okrajovo, ten sa sústredil na územie Maďarska. Aj české národné hnutie malo oveľa bohatší základ ako naše centrum v Martine okolo Slovenskej národnej strany. Kým Česi mali svoje vlastné kultúrne ustanovizne ako národné divadlo, národné múzeum, na Slovensku sme mali iba na pár rôčkov našu Maticu slovenskú. Nech už sú názory na vývoj po prvej svetovej vojne akékoľvek, Slováci nemali inú možnosť ako pridať sa k Čechom a vytvoriť vlastný štát. A treba si priznať, že nám nechýbal len priemysel, kultúra, chýbala nám aj inteligencia, učitelia, lekári, to všetko muselo prísť z Čiech a bolo preto prirodzené, že charakter spoločného štátu bol potom výrazne centralistický. Nie je potom prekvapujúce, ak veľká väčšina Slovákov stále nemá vyjasnený postoj na Slovenský štát počas druhej svetovej vojne, lebo na jednej strane sme konečne mali vlastný štát, na druhej strane za akú cenu ten štát vznikol a existoval, ale to už je iná téma. Po druhej svetovej vojne a obnove Československa sa charakter spoločného štátu nezmenil a po páde socializmu teda bolo prirodzené, že príde výbuch a spoločný štát sa rozpadne. Myslím, že vznik samostatného štátu bola nepochybne správna vec, druhá vec je spôsob rozdelenia krajiny. To že sa politici dohodli za zatvorenými dverami, bez vyhlásenia referenda, je smutné, najmä ak to bolo niekoľko rokov po nežnej revolúcii, keď sme si konečne vydobili demokraciu, v roku 1992 sa ale na občanov a na demokratické prvky akosi zabudlo. Neriešila sa ani otázka spoločného majetku, veď otázka slovenského zlata tu bola otvorená ešte niekoľko rokov po rozpade spoločného štátu. Myslieť si, že samostatnosť nám prinesie konečne rozmach a Slováci boli len roky utláčaní, Maďarmi, potom Čechmi a teraz po vzniku samostatného štátu ukážeme akí sme silní, bola utópia. Nás nepotopil socializmus, nás nepotopil ani Havel, rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi boli už dávno dávno predtým, v 18., v 19. storočí, keď my sme boli poľnohospodárskou základňou pre Maďarsko a v Čechách sa rozvíjal priemysel, to bol určujúci prvok pre rozdielny vývoj v krajinách, ktorý sa už nepodarilo zmeniť ani neskôr. Otázne je či vedome, alebo rozdiel už naozaj nešlo dobehnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme socializmus a absencia trhovej ekonomiky poznačil tak Slovákov ako aj Čechov voči západným krajinám. Myslieť si, že dokážeme dobehnúť Nemecko, Švajčiarsko, či Francúzsko, je hlúposť. Nikdy ich nedobehneme, lebo náskok je príliš veľký a oni nestoja na mieste. Môžeme sa len priblížiť a to vďaka finančnej pomoci práve z týchto krajín. Mali by sme si do budúcna dávať na Slovensku prijateľnejšie cieľe a nehovoriť o tom, že dobehneme Českú republiku podľa nejakých rebríčkov o HDP, skôr by sme sa mali konečne zamerať na seba a neporovnávať sa s okolím. Nech si každý Slovák môže povedať, žije sa mi tu dobre, nič mi nechýba a nemusí sa porovnávať s Čechmi, Maďarmi, Nemcami..... Óóó aká to utópia. 

Tomáš Bosák

Tomáš Bosák

Bloger 
  • Počet článkov:  391
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Narodený na východe, ale žijúci ako inak na západe. Vyštudovaný historik, ale pracujúci v štátnej správe. Milujem futbal, ale zmeškal som prvé tréningy. Život plný zvratov. Zoznam autorových rubrík:  ŠportPolitikaHistóriaKultúraNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu