Laššáková, či Mamojka by neboli prví politici, ktorí by sa dostali na ústavnú súd. Už dávno ústavný súd nie je len o odbornosti, ale aj o snahe presadiť svoje čierne kone. No v Smere kopírujú svojho bývalého koaličného partnera, HZDS. Aj Mečiar najprv presadil Harabina do vlády a keď sa naskytla možnosť upratať ho, frc s ním na najvyšší súd. Aj teraz môže majiteľka najvplyvnejšieho palca v slovenskom parlamente, madam Laššáková vplávať zo zákonodarnej moci priamo do súdnej a to rovno na súd všetkých súdov, na ústavný súd.
Páčil sa mi rozhovor v televízii pred pár dňami s poslancom Smeru, Čížom. Keď sa ho pýtali, či Laššáková spĺňa všetko po odbornej stránke, tak odpovedal úplne presvedčivo, že áno. Veď Laššáková je podľa neho uznávaná právnička, ktorá pôsobila v niekoľkých podnikoch. Ale keď sa ho redaktor opýtal, aké významné prípady, resp., procesy Laššáková vyhrala, Číž sa zháčil a tvrdil, že to on nevie. Takže všetci podnikoví právnici pozor, postup je nasledovný. Prihlásiť sa do Smeru, dostať sa na kandidátku, potom do parlamentu, správne pootáčať svojim palcom a teplé miesto je na čakacej listine. A možno sa Vám podarí aj ten ústavný súd.
Smiali sme sa, smiali z Laššákovej palca, ale ten palec ešte zažije kariérny postup. Aj keď predpokladám, že Kiska si Laššákovú nevyberie, pani poslankyňa bude za svoje organizovanie ovečiek určite odmenená iným spôsobom.
Nakoľko v Smere stačí ako hlavné kritérium pre nomináciu na ústavný súd byť poslušný, v budúcnosti možno bude medzi kandidátmi na sudcu ústavného súdu meno poslanca Blahu, Madeja, Kolesíka (Martvoň je už našťastie odstavený). Už by si všetci páni politici mohli uvedomiť, že aspoň na ústavnom súde by mohlo byť čisto od politických posluhovačov.