Chápem, že keď médiá a ľudia na niekoho slovne útočia, je to nepríjemné pre rodinu dotyčného. Paška ale celý čas útočí na svojich oponentov a tiež si nedáva servítku pred ústa. Nazvať ľudí, ktorí vyzývali na bojkot koncertu k 25 výročiu 17. novembra bezpečnostným rizikom a nazvať ľudí, ktorí v Košiciach a v Bratislave pokojne vyjadrili svoj názor a žiadali Paškovo odstúpenie, anarchistami, je silná káva. Arogancia najhrubšieho zrna a zároveň pohŕdanie názorom ľudí na Slovensku. Niekto bude namietať, že na námestí bolo 2000 ľudí a to je malá vzorka národa. Lenže na Slovensku je úspech dostať ľudí do ulíc a keď už prišli vyjadriť svoj názor, tak niečo nie je v poriadku.
Paškovo odstúpenie je možno prekvapením aj pre tých, ktorí si to skutočne priali. Ale nič sa tým nekončí. Tlak médií a verejnej mienky musí pokračovať, každá zlodejina musí niesť následky bez ohľadu na to, kto za ňou stojí. Paška nikdy nemal čo robiť na poste predsedu parlamentu a ani sám Paška to nepotreboval. Funkcia predsedu parlamentu bola pre Pašku len vreckovým, teraz po odchode z parlamentu sa bude môcť naplno venovať svojmu dlhodobo zapieranému impériu.
Paška skončil..v tomto volebnom období. Otázne je, či ho Fico ešte niekedy vytiahne, alebo už Paška v politike dlhodobo skončil. Ak by to tak bolo, bolo by to víťazstvo verejnej mienky, lebo som presvedčený, že aj mnohí voliči SMERu už museli mať Pašku plné zuby.
A je to taká symbolika. Človek, ktorý len málo registroval november v roku 1989, lebo práve kachličkoval, končí svoju politickú kariéru (dúfajme) v novembri 2014. A to chcel tak veľmi oslavovať 25-ročné výročie 17. novembra. Teraz už bude mať dostatok voľného času na oslavy a možno si november 2014 zapamätá do konca života, nie ako november spred 25 rokov...A možno bude opäť len kachličkovať...