Paška je už dávno na slovenskej politickej scéne symbolom tej najvyššej arogantnosti. Dokazuje to neustále v parlamente svojimi vyhláseniami, keď všetko popiera, hrozí trestnými oznámeniami, ale nič nevysvetľuje. Neodpovedá, skrýva sa. Jeho strach pred argumentami a diskusiou je taký veľký, že SMER ani len neodhlasoval schôdzu v parlamente, na ktorej by sa Paška odvolával. Paška by si totiž musel vypočuť, ako ryžuje na našom zdravotníctve, ako dehonestuje funkciu predsedu parlamentu a ako sa skrýva. Každý ma svoju slabinu a Paška neznáša, keď sa mu oponuje a hovoria veci na rovinu a najmä neznáša, keď je ohrdnutý. Veď stačilo, keď sa mu umelci vykašľali na jeho slávenie 17. novembra a Paška si vymyslel, že hrozí bezpečnostné riziko, preto sa koncert ruší. Čo potom povie na ľudí, ktorí protestovali pred jeho vilou? Že sú teroristi, či dá privolať vodné delá, ako jeho červení predchodcovia?
Keď už Paška pohŕda opozíciou, v poriadku, ale aspoň občanom by sa mohol ukázať a vysvetliť nám všetkým, ako to je s jeho postavením v zdravotníctve, odpovedať na otázky občanov, nemusí počúvať opozíciu. Ale Paška takú úroveň nedosiahol a ani nikdy nedosiahne. Radšej si nakreslí svoj portrét, zabarikáduje parlament, aby sa novinári náhodou nedostali neočakávane do jeho blízkosti a vyvaľuje sa vo svojej vile, keď občania mu pod oknami protestujú a žiadajú odpovede.
Pán Paška, budem sa čudovať ľuďom, ktorí Vás budú krúžkovať v nasledujúcich voľbách. Ste totiž prejavom arogantnosti, nadutosti a slabosti. Vidíte, že verejná mienka je z Vás zhnusená, že Vás má plné zuby? Vy sa nebojíte? Ja by som sa bál situácie, že sa pozriem občanom tejto krajiny do očí a oni ma opľujú. A potom už vlastne chápem, prečo sa skrývate. Štekáte, ale nikdy neuhryznete. Ste "akože" politik, "akože" ústavný činiteľ.
