Frešo sa dlhodobo snaží stavať do roviny hlavného opozičného bojovníka proti Ficovi. V skutočnosti väčšinou vysiela len prázdne signály a strana pod jeho rukami mizne z politickej mapy. Pán Frešo nechopil, že keď mu odchádzajú poslanci a najvýznamnejší členovia strany, niekde je problém. Pán Frešo nechápe asi ani to, že je problém, keď strana v prieskumoch nedosahuje ani len 5 percent. A nechápe ani to, že keď mu raz vyhlási toľko delegátov na kongrese nedôveru, mal by sa za sebou zamyslieť. Že vďaka nejakým počtom na kongrese Frešo nakoniec neodchádza, je slabá náplasť. Frešo bol a bude vždy len regionálnym politikom, jeho narcizmus ho ale núti si myslieť, že on je ten, ktorý povedie pravicu do boja proti Ficovi.
Ale posledné dni ukázali, že politický narcizmus nie je cudzí ani poslancom SMERu. Koľko mesiacov, možno už rokov sa rozpráva o tom, že poslanci by mali vykonávať jednu funkciu, prípadne by sa mali obmedziť ich platy z výkonu ďalších funkcií. SMER až doteraz nechcel o podobnom návrhu ani len počuť. Zrazu zmenil názor, je pol roka pred voľbami a voličov si je potrebné udobrovať nielen zvýšenými vianočnými dôchodkami a vlakmi zadarmo, ale aj okresávaním vlastných výhod. Mali by sme byť preto poslancom SMERu vďační? V žiadnom prípade. Tí mladí múdri smerácki právnici mali možnosť podporiť už dávno návrhy opozície, či prísť s vlastným návrhom a štát už dávno mohol šetriť. Lenže ten opozičný návrh vraj nebol dobre legislatívne pripravený a tak oveľa "lepší" smerácki právnici snáď pripravia niečo legislatívne lepšie.
Lebo v skutočnosti je to len naťahovanie času a mnohí poslanci za SMER budú naďalej poberať krásne platy. Počkajú si ešte na komunálne voľby, potom návrh pripravia, schvália a vstúpi do platnosti. Snáď to bude skôr, ako prídu ďalšie parlamentné voľby.
Politický narcizmus, že len môj návrh môže byť najlepší, len ja mám pravdu, len ja, len ja...aj preto je politická kultúra na Slovensku úbohá a politická sebareflexia neexistuje. Či naľavo alebo napravo.
