Stačí pár príkladov z posledného obdobia. Dovolanie ministra spravodlivosti Boreca vo veci Olejníka, ktoré našťastie súd zamietol. Doteraz nebol minister Borec schopný rozumne a prostredníctvom pevných argumentov vysvetliť, prečo sa postavil za človeka obvineného z korupcie. Len tak čisto náhodou človeka blízkeho SMERu alebo priamo zo SMERu. Zrejme pán Borec dostal príkaz, kto ale potom ťahá nitkami? Borec je minister spravodlivosti len na papieri, o tom sa už šušká po celom Slovensku.
Na post špeciálneho prokurátora sa prihlásil jediný kandidát, Dušan Kováčik, človek, ktorý je v tejto funkcii už desať rokov. Žiadny protikandidát a Kováčika schválila výberová komisia jednomyseľne. Je to výsledok výbornej práce pána Kováčika alebo si každý možný kandidát dopredu rozmyslel svoju kandidatúru, lebo aj tak by nemal šancu zvíťaziť?
Generálny prokurátor Čižnár pripravoval odvolanie šéfa Okresnej prokuratúry Košice II pána Šotika. Zrazu je pán Šotik dočasne preložený na Krajskú prokuratúru v Košiciach. Zvláštne, že ak niekoho chceme potrestať, tak ho preložíme ešte na lepšie miesto. Povýšime ho? Zvláštne praktiky pána Čižnára a zdôvodnenia jeho konania sa zrejme nedočkáme.
A na záver je potrebné povedať, že odporúčanie pána Fica adresované Harabinovi, aby nekandidoval opätovne na post predsedu Najvyššieho súdu, bolo len poslednou slamkou, ktorej sa Fico chytal, ako odvrátiť prehru v prezidentských volbách. Harabin tu bol, je a bohužiaľ vyzerá, že aj ďalej bude.
To je krátka ukážka, akým smerom sa to naďalej uberá v našej justícii. Ale bohužiaľ žijeme v krajine, kde minister spravodlivosti je len bezvýznamnou bábkou, neviditeľnou figúrkou a premiérovi záleží na justícii len pár dní pred voľbami.