Ochrana ľudských životov a krajiny by mala byť samozrejmosť a nie chváliť sa s tým a pripisovať si politické body. Exposlanec Rafaj vyhlásil, že kritici strany SNS by mali uznať strane zásluhu na tom, že vykonala správne rozhodnutia počas prvej Ficovej vlády. Ministerstvo životného prostredia vtedy patrilo SNS, to je pravda. A je pravda aj to, že podnet na vybudovanie protipovodňových zábran muselo prísť práve z ministerstva životného prostredia. Lenže je potrebné povedať aj to, že SNS nebola vo vláde jedinou stranou a rozhodnutie o vyčlenení štátnych peňazí sa netýkalo len SNS. A úplne najdôležitejšou vecou je, že bez eurofondov by sa žiadna protipovodňová ochrana nevybudovala. Takže ja sa v tomto prípade skôr poďakujem Európskej únii, že nám poskytla peniaze na ochranu krajiny.
SNS nie je prečo ďakovať. Ak sa mám ako kritik a občan tejto krajiny poďakovať SNS, že sa Dunaj nevylial, že vďaka tejto politickej strane máme funkčný systém protipovodňovej ochrany, tak sa ospravedlňujem, ale urobím tak až potom, ak sa pán Rafaj a s ním celá SNS ospravedlnia celému Slovensku. Za škody vo výške niekoľko miliónov eur, ktoré spôsobila Slotova strana celému národu. Nástenkový tender, predaj emisií, to je príklad ako SNS šafárila so slovenskými záujmami a našimi peniazmi. Pri stavbe protipovodňovej ochrany zrejme nebolo čo prihodiť do vrecka a pravidlá z únie boli príliš prísne, lebo inak by sme sa zrejme dozvedeli o ďalšej pochybnej schránkovej firme sídliacej v garáži v USA alebo na Cypre.
Vyjadrenie Rafaja o spasiteľskej funkcii SNS pri ochrane Slovenska pred záplavami beriem skôr ako posledný výstrel zomierajúcej politickej strany, na ktorú sa onedlho zabudne. Ale nezabudne sa jej kauzy a miliónové škody. Žiaľ na to sa nedá len tak zabudnúť.