Bol osviežujúci dnešný článok v SME o Spoločnosti Cargo. Podobné zábavky politikov si treba pripomínať, aby sa stali mementom. Cargo má dlhé roky problémy. Keď bola možnosť privatizovať a zarobiť, pocit národnej hrdosti, či snahy zachovať si nejakú svoju, pravú slovenskú hračku, aj keď poriadne obitú, zvítazil v mysli pána Fica. A tak sa hračka zachránila a Cargo bolo veselo dotované štátnymi peniazmi. A výsledok v súčasnej dobe? Cargo je naďalej zadĺžené, prepúšťať sa muselo a už ani Ficovu zastaralú hračku nikto nechce kúpiť. Privatizácia už nie je privolávaním diabla a hľadá sa strategický partner.
A čo lietadielka. Podobný príbeh. Možno nejde o takú ošúchanú, otrepanú hračku, ale snaha priblížiť sa viedenskému letisku zhnila už na začiatku a bratislavské letisko je len príveskom Viedne. Hej, lieta sa po celej Európe, no asi boli plány väčšie. Takže opäť sa hľadá ten strategický partner. Tak sa to teraz volá. Lebo slovo "privatizácia" nemá Fico rád. Takže jeho kamaráti pozmenili názov, aby náš premiér nemal pocit, že mu berú zasa jeho slovenské hračky.
A to sú len vláčiky a lietadielka. Čo by sa stalo, keby bolo dostatok peňazí na odkúpenie plynární a elektrární. To by boli trocha drahšie hračky. Niekedy je lepšie nelipnúť tak na svojej propagande a zaužívanom slovníku. Lebo potom svojím ekonomickým analfabetizmom spôsobí politik len obrovské škody. A pán Fico to v prípade Carga ukázal dokonale. Podržal si v rukách hračku a pritom dobre vedel, že už sa s ňou aj tak nebude hrať.