Hej, šport dostane vzpruhu, cestovný ruch, zviditeľnenie Tatier a podobné frázy. No trocha drahé zviditeľnenie. A neviem sa ubrániť dojmy, že z toho bude niekto výborne profitovať. A štát to nebude, lebo všetci vieme komu patria Tatry.
Som prekvapený, že táto vláda ide do kandidatúry s Poľskom. Vlastne niesom prekvapený, opravím sa. Dalo sa to očakávať. V rokoch 2006 až 2010 nám stačila socha Svätopluka, či oslavy na Štefánikovej mohyly na pozdvihnutie národnej hrdosti, teraz sa pritvrdilo. Aj v starovekom Ríme keď mal cisár problémy, zorganizoval hry a národ sa zabával, oči sa mu zakryli. Teraz má aj naša vláda problémy, celá Európa má problémy, no my ideme do projektu, ktorý sa v našom prostredí môže vyvíjať akýmkoľvek spôsobom. Buď chce naša vláda len zavrieť oči svojim občanom, aby bolo o čom rozprávať alebo podľahla tlaku niektorých finančných skupín, ktoré majú pod palcom Tatry a taký tunel do Poľska by im výrazne pomohol v ďalších rokoch.
Hej, medzinárodný olympíjsky výbor takmer polovicu nákladov preplatí, lenže stále treba druhú polovicu. A otvorene si treba povedať, že sme niekde inde ako Poľsko. My nemáme športoviská, nemáme poriadne hokejové štadióny, s výnimkou Bratislavy a Košíc a tam sa hrať nebude. Nemáme poriadnu infraštruktúru. Museli by sme začať úplne od začiatku. A na rovinu si treba povedať, boli by sme len takým nápisom na nálepke, hlavnú slávu a všetky hlavné udalosti by sa diali v Poľsku. My by sme hrali len druhé husle a samozrejme prispeli nemalou finančnou injekciou.
Takže v roku 2022 by bolo všetko super, Slovensko by bolo stredobodom sveta, videli by sme najlepších športovcov, mali by sme nové športoviská. Len to obdobie do roku 2022 ma desí. Lebo si dobre pamätám, aké divadlo bolo okolo hokejového štadióna v Bratislave a ako sa predražil. A teraz by sa nestaval len jeden štadión. No neviem, pripadá mi to ako organizovanie prvomájovej oslavy. Žiadne prepočty, žiadne podklady, ale poďme do toho, veď ľudia sa zabavia. A my sa ukážeme.