Za spásu si treba zaplatiť

Autor: Tomáš Bosák | 22.9.2012 o 19:00 | (upravené 22.9.2012 o 19:31) Karma článku: 7,20 | Prečítané:  274x

Na chod farnosti, či existenciu cirkevných organizácií možno prispieť viacerými spôsobmi. Všetky sú dobrovoľné a napriek tomu sa stali akousi povinnosťou. Priznám sa, že posledné mesiace som odmietol prispievať, lebo sa mi to začalo hnusiť.

Cirkev odjakživa na seba zarábala akýmkoľvek spôsobom. Viedla dobyvačné vojny za účelom, samozrejme presadenia kresťanstva ako jediného správneho náboženstva. Udeľovala úplné odpustky, teda odpustenie hriechov, spôsobom, že ich predávala za peniaze, akokeby sa jednalo o niečo hmotné a mnohé ďalšie prešľapy. A musí na seba zarobiť aj teraz. veriaci má možnosť prispieť na chod svojej farnosti kedykoľvek, ale najčastejšie sa tak deje pri omši alebo nejakej sviatosti. 

Zvyčajne na Slovensku stoja pri východe z kostola miništranti alebo vybraní ľudia s košíčkami a čakajú na milodary. V mojom rodnom meste na východe Slovenska vymysleli lepší spôsob. S kočíškami sa chodia vyberať peniaze buď tesne pred omšou alebo dokonca počas nej, keď sa tzv. vyberač mýta pristaví pri každom a čaká. Divný spôsob, ale účinný, lebo ľudia si závidia, pozorujú sa a zároveň tak vytvorili kontrolný mechanizmus. Ten kto sa nechce hanbiť a byť ohováraný, jednoducho prispeje. A dokonca sa ľudia predbiehajú, či hodia mince alebo papierové peniaze. V jednej obci na Slovensku dokonca miestny farár vyhlásil, že nie je vhodné pripievať mincami, lebo vytvárajú zvuk, ktorý vyrušuje veriacich.

V poslednej dobe som odmietol prispievať aj tou malou sumou, ktorú som predtým vynaložil na chod svojej farnosti, lebo nevidím žiadny posun. Kostol je v zlom stave, jediné čo sa mení, sú kvety vo váze a na kázňach počúvam, ako je potrebné byť solidárny a prispievať tam a tam. A je potrebné zbaviť sa bohatstva, lebo to šťastie neprinesie. Určite je na tom niečo pravdy, ale prečo sa aj cirkev ako organizácia nevzdá časti svojho majetku v prospech chudobných. Cirkev je obrovská organizácia, kde veľká väčšina ľudí si robí svoju prácu s vervou, zadarmo a s dobrým úmyslom. Problém je v jej najvyšších chápadlách, kde zachutilo bohatstvo a nevedia sa ho vzdať. Nepochybne by veriaci človek mal prispievať na chod svojej cirkvi, mala by to byť je ho dobrovoľná povinnosť, ale každý veriaci chce vidieť aj transparentnosť a výsledky.

Zaujal ma článok v denníku SME, kde v Nemecku biskupi vyhlásili, že ak veriaci prestanú platiť cirkevnú daň, čo je dobrovoľný príspevok veriacich, takýmto veriacim nebudú vysluhované základné sviatosti ako krst, spoveď, dokonca pohreb. A prečo? Lebo táto cirkevná daň je základný prvok financovania tamojších cirkví. Teda ak platím, som dobrý kresťan a ak neplatím, už som vyvrheľ. To je akokeby na Slovensku neprispejem pri svadbe a pohrebe kňazovi ani euro a on odmietne pochovať môjho príbuzného. Cirkev by nemala zabúdať, že spása sa nedá vykúpiť peniazmi a ja niesom členom cirkvi kvôli tomu alebo hentomu kňazovi a biskupovi, ale pre niečo iné. Oni sú len nástroj. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?