Problém krajín, ktoré padajú do priepasti sa ťahú už nejaký ten rok, nie je to záležitosť posledných mesiacov. Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, čoskoro Slovinsko. Problémových krajín na európskej mape pribúda. Pre Európu sa už skončilo zlaté obdobie rozmachu a politici si to dlho nevedeli priznať. Oddaľovali prísne opatrenia a teraz ich to dobehlo. Už v stredoveku poznali vtedajší ľudia zásadu, že keď do krajiny prišiel mor a epidémia sa šírila, museli spáliť všetko, kde sa choroba objavila. Aj politici v Európskej únii by si mali zobrať ponaučenie a zbaviť sa svojich chorých nakazených častí.
Dohľad Európskej centrálnej banky nad všetkými bankami v krajinách eurozóny je prvým podstatným krokom k vytvoreniu už toľko spomínaných tzv. spojených štátov európskych. Federalizácia Európy bude ale zbytočná, ak do nového klubu vstúpi rovnaký počet krajín. Opäť medzi seba zoberú choroboplodné zárodky, ktoré budú šíriť chorobu a tá bude napádať ďalšie krajiny. Európska únia a Nemecko ako jej hlavný predstaviteľ stále drží stranu Grécku, aj keď s veľkými výhradami na svojej domácej politickej scéne. Problém Grécka je neriešiteľný, za celé obdobie krízy len hlce ďalšie financie, reformy zavádza až po tlaku z Bruselu a o chvíľu už aj Grécku dôjdu nápady na záchranu. Posledným príkladom je úvaha o prenájme svojich 40 ostrovov na 50 rokov. Ekonómovia by vedeli najlepšie povedať, čo by spôsobil odchod Grécka z eurozóny, ale nie je lepšie pretrpieť pár ťažkých rokov ako to opäť len naťahovať a o päť rokov k tomu aj tak príde? Vážnym dôvodom prečo sa krajiny tak zastávajú Grécka ani tak nie je v zásadách, potrebe chrániť svojich členov, ako v peniazoch. Európske krajiny mali prostredníctvom svojich bánk investované obrovské peniaze v Grécku a nechcú o nich prísť a tak pumpujú ďalšie a ďalšie peniaze.
Projekt Európskej únie bol nepochybne dobrým projektom. Po druhej svetovej vojne Európa potrebovala integráciu, lenže kým prvé desaťročia po vojne tvorilo európsky základ len pár krajín, projekt expanzie Európskej únie v posledných dvoch desaťročiach vytvoril obrovský konglomerát krajín, často nevyvážených krajín. Grécko, Taliansko, Portugalsko a španielsko si užívali ďaleko nad svoj limit, napriek tomu museli nové členské krajiny plniť pri svojom vstupe prísne podmienky. Nie je preto potom náhoda, že práve služobne staršie krajiny Európskej únie majú teraz problémy, s výnimkou Slovinska. Eurozóna sa nikdy nepohne ďalej, kým sa nevyčistí z vnútra a nezbaví sa svojich problémových krajín. Stále neutiekla hrobárovi z lopaty, len si kope ešte hlbší hrob.