Registrované partnerstvá sú u nás stále viac-menej tabuizovanou témou. Už pred voľbami v roku 2010 mala SAS vo svojom volebnom programe aj túto oblasť. Po voľbách ale ako nová politická strana vyobchodovala vstup do vlády a tém ako legalizácia marihuany a registrované partnerstvá sa vzdala. Teraz v opozícii si opäť náhodou spomenula na svoju starú tému. Na jednej strane je potrebné povedať, že pre liberálov a ich ideologické zameranie ide o absolútne bežnú vec, ale pre SAS má téma registrovaných partnerstiev význam najmä z dôvodu, že ponuka pravicových strán sa opäť zvyšuje a bude ťažké hrabať sa ešte medzi pravicovými voličmi. Nakoľko pôjde zrejme o jedinú stranu s touto témou, voliči by boli istí. No zrejme aj samotní liberáli sú si vedomí, že nič podobné neprejde. A niet sa čomu čudovať, že s registrovanými partnerstvami prišli opäť v opozícii. Ak by opäť boli vo vláde, asi ťažko by o niečom podobnom presviedčali KDH a SDKÚ.
Za posledné roky sa aj konzervatívne Slovensko zmenilo a už nemožno hovoriť o výrazne konzervatívnej krajine. V dnešnej modernej dobe to už ani nie je veľmi možné, všetci chceme držať krok s dobou. Napriek tomu si ale myslím, že registrované partnerstvá sú stále témou, na ktorú Slovensko nie je pripravené. Nie preto, že by sa ľudia s tým nedokázali zmieriť, v podstate by to samotného človeka nijako výrazne neovplyvnilo. Stačí si spomenúť na reláciu Vyvolení, v ktorej zvíťazil homosexuál vďaka podpore divákov. Mladí ľudia a ani väčšina strednej generácie zrejme nemá problém s homosexuálmi ako takými, ako skôr máme všetci problém, ako sa prezentujú. Dúhové pochody, ktoré organizujú v Bratislave, ale aj podobné pochody v iných svetových metropolách, sú plné farebných, otrasne vyobliekaných homosexuálnych párov, ktoré pripomínajú bandu vypustenú práve z liečebne. Potom tento názor na nich ostáva a v hlavách bežných ľudí sa vynára pohľad za farebných, hlučných papagájov.
Nikto z nás samozrejme nemôže za to, aké dieťa sa mu narodí, či je homosexuálom alebo heterosexuálom. Mnoho sa polemizuje, či sa jedná o chorobu mysle, alebo sa taký človek proste narodí a nejedná sa o žiadnu chorobu. V mnohých prípadoch je to ale vo svete, aj na Slovensku skôr ukazovanie sa a prejav akejsi zvrátenej módy. Ak majú registrované partnerstvá byť na Slovensku uzákonené, možno netreba až tak veľa, stačí vecná diskusia, vyhradenie si presných mantinelov a najmä zrelé vystupovanie na úrovni a nie dúhové pochody. Lebo názor, že registrované partnerstvá sú uzákonené tam, tam a tam a my sme v Európskej únii asi neobstojí. Nie sme predsa opičky, ktoré iba poslúchajú. Doba pokročila, ale ešte stále chýba pár rokov, možno desaťročí.