Pred pár dňami uskutočnila po dlhšom čase tlačovú konferenciu Slovenská národná strana a jej predseda p. Slota. V jednoduchosti jemu vlastnej načrtol kam smeruje Slovensko a čo sme si to zvolili do parlamentných lavíc, akých klamárov a zlodejov. Podľa jeho vyhlásenia je rád, že v parlamente s takým zložením nemusí sedieť. Pánovi predsedovi SNS treba pripomenúť, že aj keď bol poslancom, v parlamente sa príliš nenasedel. Reči o zlodejoch sa zdajú byť prinajmenšom úsmevné pri pomyslení na tendre, ako bol nástenkový tender, či predaj našich emisií neviditeľnej firme. Či pán Slota bude predsedom alebo nie, hoci skalopevne tvrdí, že určite nie, netreba podľahnúť eufórii, že SNS bude inou stranou. Bude to naďalej tá istá strana, ktorá bude žiť z národnostnej politiky a bude sa riadiť len tým, čo p. Slota povie z pozadia. Žiadne ružové okuliare si netreba dávať. Národnostná politika momentálne nehrá hlavnú rolu, štáty robia čo môžu, aby prežili a tým pádom je mŕtva aj celá SNS. Ešte jej určite zahrajú do karát debaty o budúcom zložení Európskej únie. Snaha o užšiu integráciu medzi krajinami bude viesť len cez čiastočné otupenie suverenity jednotlivých krajín. A práve to bude voda na mlyn pre SNS a opäť sa dočkáme tlačových konferencií a strašenia.
Kým p. Slota je už na odchode, ďalší páni k nemu postupne smerujú, alebo už dávno odišli. Prípad p. Mečiara je vzorovým príkladom ako sa dá byť na vrchole a padať, padať na úplné dno. Je to prípad človeka, ktorý nikdy nevedel odísť ani na vrchole, ani pri páde a nevie odísť ani po tvrdom dopadnutí na zem. Viera vo vlastné schopnosti a svoju silu ho zožrala. Všetkých možných oponentov vyštval z HZDS, čo oslabilo nielen jeho stranu, ale aj jeho. HZDS bolo a je Mečiar a Mečiar je HZDS. Kým SNS by sa ako strana mohla spamätať s novými ľuďmi a novým programom, nielen založeným na národnostnej politike, HZDS nemá šancu sa pozviechať a nikdy sa nepozviecha. Mečiarovi nemožno uprieť zásluhu na vzniku našej republiky a jej budovaní, ale pri tom to aj ostane.
A čo ďalší kandidáti? Dzurinda tiež premrhal šancu na odchod. Až po posledných voľbách pochopil, že je na čase sa stiahnuť z postu predsedu SDKÚ. Možno už len polemizovať, kde by bola teraz SDKÚ, keby Dzurinda nekládol polená pod nohy bývalej premiérky Radičovej a odišiel by skôr. Takto sa dostala SDKÚ na hranicu zvoliteľnosti a prišla o Radičovú. Posledné vyhlásenie p. Dzurindu, kde sa označil za strojcu úspechu, že slovenské zlato bolo vrátené z Čiech, spadá do tej istej roviny ako tlačová konferencia SNS. Snaha zaujať a poukázať na svoje úspechy.
Podobne môže dopadnúť aj ďalší, najlepším kandidátom na politickú smrť je terajší premiér. Fico sľuboval ešte počas prvého vládnutia, že ostane premiérom iba jedno volebné obdobie. Je tam opäť, SMER – SD vytvoril vládu jednej strany a to môže terajšiemu premiérovi zlomiť krk. Aj on sa opotrebuje a je len na ňom, či nepodľahne čaru svojej nenahraditeľnosti a dokáže odísť včas, napríklad aj na uvoľnené miesto prezidenta. Slovensko potrebuje obmenu na politickej scéne, omladenie, ale zároveň zodpovedných politikov a nielen pokusné balóniky v podobe Obyčajných ľudí.
